Najväčšia tma je vraj pred svitaním.

Work hard on your dreams.

15. června 2012 v 16:42 | Little.Boo
U nás doma je to dosť ťažké, čo sa týka jedenia. Mamina je zdravotná sestra takže o výžive toho vie veľa. Dohliada na to, kto toho koľko zje, koľko kto váži, je dosť zvedavá (to som zdedila po nej).
Preto musím vynakladať nadmerné úsilie, aby sa mi darilo to, o čo sa snažím. No ešte väčším problémom ako moja mama som ja sama.

Mám výkyvy vnútorného rozpoloženia, keď raz úplne striktne dodržiavam, čo som si naplánovala a inokedy zase na to absolútne kašlem. Vtedy zjem všetko čo mi príde do cesty a následne sa za to nenávidím. Raz, keď som sa takto prežrala bola som sama doma... a vyvracala som to. Bolo to tak uvoľňujúce, nechutné a... bolestné. Nie ani tak fyzicky, ale psychicky. Nevedela som, koľko toho môžem vyvracať, bála som sa. Odvtedy som to nespravila, no vlastne iba preto, že nikdy nebývam sama doma. Mamina vždy príde o hodinu na to ako ja (okrem stredy, vtedy je poobede) a sestra teraz je doma, pretože na vysokej už majú prázdniny (teda dokončujú posledné skúšky). V tomto byte sa nič tajne nedá spraviť, tu počujete aj muchu na druhom konci.
Rána sú celkom ľahké. Keď vstávam rodičia sú ešte chvíľu doma, a tak stačí povedať, že sa naraňajkujem za chvíľu. Rána sú ľahké aj pretože nemám chuť jesť až tak. V škole to tiež nejako prežijem - nenosím si desiaty a ani peniaze, takže si nič nemôžem kúpiť. Po škole je to asi nesmierne ťažké. Prídem domov unavená, niekedy chvíľu pospím, príde mamina tak poviem, že nemám na nič chuť, alebo si jednoducho dám niečo čo mám dopredu pripravené (málo kalorické). Väčšinu dňa trávim vo svojej izbe (keď nie som niekde vonku, ale to sa mi väčšinou cez týždeň nepodarí). Jem pred 6 a potom sa snažím už nič do seba nedostať.
Takto mi do vyhovuje, pretože vždy niečo zjem a mám energiu na cvičenie a vykonávanie domácich prác, učenie, proste všetkého. Pred tým som to trochu prehnala s hladovkami. Mala som ich strašne veľa a rovno za sebou. Niekedy som od pondelka do stredy do seba nič nedostala. V stredu som už nevládala skoro nič, bola som slabá. Hlava sa mi motala keď som rýchlejšie vstala, zatemňovalo sa mi pred očami.
Uvidím ako budem pokračovať. Možno to bol len obrovský skok naraz. Znenazdajky som sa rozhodla nejesť a nebola som na to zvyknutá. Takže sa musím pomaly približovať k môjmu cieľu.
Your Little.Boo
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 adi-jidlo adi-jidlo | 14. ledna 2013 v 21:17 | Reagovat

mame to podobne..mama je bohuzel jina vsimne si hned vseho s mym jedenim uskliba se kdyz zacnu jist zdrave pak mi to vyvraci kdyz to drzim dlouho ze mam jist normalne, prijdu si tolik sebevedoma a plna energie kdyz jim mene a zdrave, ted mi je akorat tak blbe sem nafoukla kdyz se najim...nenavidim tenhle stav, a ona je spokojena..nesnasim to proc to nemuze byt porad stejne, proste si na ten zdravy rezim a disciplinu musime zvyknout a budeme stastnejsi:-) treba kdyz takhle na blogu najdes podobny pribeh tomu tvemu treba ti to trohu pomuze a nakopne, tak hodne stesti:))!

2 Little.Boo Little.Boo | Web | 14. ledna 2013 v 22:45 | Reagovat

ďakujem veľmi pekne za komentár. Je dobré počuť, že niekto kto to má asi ešte aj ťažšie ako ja to zvláda. Držím ti palce a veľa pevnej vôle :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama