Najväčšia tma je vraj pred svitaním.

Until we bleed

15. června 2012 v 15:54 | Little.Boo
Nikdy som si nemyslela, že to budem práve ja, ktorá takto skončí. Viedla som už zopár dobrých blogov, no vždy som na ne po čase zanevrela (najdlhší mi vydržal také 2-3 roky).
Mám 16 rokov, priateľov, rodinu, učím sa veľmi dobre, v podstate mi po materiálnej stránke tak veľa vecí nechýba, naučila som sa vážiť si čo mám. Vyrástla som v domácnosti, kde proste nemôžete nechať niečo nedojedené na tanieri.
Verím, že v každom človeku je niečo dobré, verím, že každý si je strojcom vlastného šťastia. Preto sa musíme čo najväčšmi snažiť o to, aby sme svoj život viedli čo najkvalitnejšie, najperspektívnejšie.


Blog som založila, pretože hľadám podporu vo veciach, ktoré nemôžem s nikým z môjho okolia zdieľať. Všetci by sa mi snažili pomôcť, no ja o pomoc vôbec nestojím. Nepotrebujem ľútosť ani súcit. Potrebujem nakopnúť, motiváciu, pevnú vôľu. Budem vystupovať anonymne pod prezývkou Little.Boo. Ani neviem prečo práve touto (little teda rozhodne nie som).
Ale teraz k veci: Som pro-ana. Už od 13tich rokov som vždy s obdivom a istou úctou surfovala tajne po rozličných blogoch, živila sa na obrázkoch vychudnutých dievčat, no nikdy som nemala dosť sebazaprenia a sily preniesť to aj do môjho života. Nikdy som sa vyslovene neprežierala, ale taktiež som ani nikdy nestrážila čo jem. Myslela som si, že mi to len tak prejde. 3-4 moravské koláče (naraz) som si dala kedy som si len zmyslela, netrápili ma žiadne výčitky svedomia. Ešte aj dnes v pohode dokážem zjesť obrovské porcie len tak z nudy, alebo keď by len oči jedli.
Kým som tancovala nebolo to až také strašné, mala som pravidelný pohyb, v podstate skoro každučký deň som trénovala. Takýto nabitý režim som mala asi tak rok (keď už som bola na lepšej úrovni v tanci). Bolo to úžasné, kľúčne kosti mi víťazoslávne vytŕčali a ja som bola spokojná. No minulé leto sa všetko začalo meniť. Partner sa odhlásil (tancovala som spoločenské tance) a ja som dostala nového, úplného začiatočníka. Po 7 rokoch poctivej driny mi to prišlo ako obrovská nespravodlivosť, ale čo som už mala robiť. Chalanov je málo a mohla som byť rada, že nejakého mám. No po čase na ňom bolo vidieť, že ho to prestalo baviť a vôbec sme nenapredovali. Tréningy sa pre mňa stali mučiarňou, musela som sa nútiť, aby som tam chodila, často som sa vyhovárala, že sa mi nechce. Nakoniec som sa vo februári tohto roku odhlásila, ale to už som mala značnú váhu nabratú. Snažila som sa to zregulovať tým, že som chodila do posilňovne a skutočne mi trochu spevnelo telo, no potom zase nič, nabrala som všetko späť.
Podľa mojej váhy môžete usúdiť a povedať si, že by som nemala chudnúť, že je to pre niekoho super váha, ale pre mňa nie je. A moja Postava teda vonkoncom super nie je. S nohami som nikdy až taký veľký problém nemala, tie sú z môjho tela asi najkrajšie. Avšak ani tie nie sú absolútne dokonalé. Mám celulitídu a vnútorné strany stehien zhyzdené fialovými striami, ktoré za pár rokov čo ich mám vôbec nevybledli. Brucho je asi môj najväčší problém (aj s rukami). Ja mám síce svaly, no všetky pokrýva vrstva tuku. Keď stojím normálne vystretá tak mi brucho vytŕča a nejde už ani vtiahnuť. Keď sedím mám 3 obrovské pneumatiky. To nie je ako by sa vám len poskŕčala koža, to sú naozaj kvalitné pneumatiky Michelin! A tie ruky - predlaktia, tak tie sú dokonalé, s tými nemám žiaden problém. No nadlaktie a plecia mám strašne široké, moje "bicepsy" ovísajú a v poslednom čase nabrali na objeme, takže vyzerajú robustne. Nikdy som nemala chudé ruky. Ak som aj mala, bolo to tak dávno, že si ten pocit nepamätám. Brucho som tiež v živote nemala ploché. A aby toho nebolo dosť začala sa mi aj dosť zaokrúhľovať tvár a tvoriť dvojitá brada.
Moji rodičia sú obaja obézny a bojujú s tým (teda aspoň moja mama) už dosť dlho. Nikdy by nechceli, aby som skončila ako oni, no nechcú ani aby som skončila ako druhý extrém. Majú ma radi a ja si to cením, ale nechcem, aby sa mi do toho plietli. Toto je moje rozhodnutie.
Skoncujem s tukom, vyhrám nad jedlom a budem dokonalá. Začala som asi tak pred mesiacom s váhou 55 kg. Dnes ráno som vážila 51,1 kg, no bola som už na váhe 49,7 kg. Potom sa však priplietol týždeň osláv, prejedania sa, pretože som mala narodeniny. Absolútne som sa odtrhla z reťaze.
Ja som síce človek, ktorý pozerá aj na vnútornú krásu, v podstate neposudzujem ľudí podľa ich zovňajška. No iný taký nie sú. Moje kamarátky, oni ... nerobia to schválne, ale vždy a všade ma zatieňovali. Oni boli vždy tie, ktoré si každý ako prvé všimol. Nemám im to za zlé, úprimne sú tie najlepšie osoby aké som od Boha mohla dostať. Takéto priateľstvo dostane človek len raz za život a myslím, že si to všetky uvedomujeme. No pre mňa je to aj problém, pretože akéhokoľvek chalana som spoznala, akýkoľvek sa mi páčil... jemu sa páčili moje priateľky. Vždy, vždy! som bola druhá, nikdy som sama nezažiarila, odjakživa sa topím v ich tieni.
Chcem vystúpiť, pozrieť sa na slnko, postaviť sa priamo do jeho žiary. Chcem lepší život. A spravím pre to veľa.
Your Little.Boo
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rose-skinny Rose-skinny | Web | 18. června 2012 v 15:33 | Reagovat

My to zvládneme, uvidíš. Stačí zatnout zuby a mít pevnou vůli.
Zvítězíme :)

2 Little.Boo Little.Boo | Web | 18. června 2012 v 23:01 | Reagovat

To sú slová do boja! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama